Na pastvinách tohto sveta, rozhŕňam vysokú trávu a hľadám býka. Kráčam pozdĺž riek, blúdim po chodníkoch vzdialených hôr. Sily mi dochádzajú. Počujem zvuky nočného lesa.
Komentár:
Býk sa nikdy nestratil. Prečo ho hľadať?
Nemôžem ho nájsť len preto, že som sa vzdialil od svojej pravej podstaty.
Som zmätený a dokonca som stratil jeho stopu.
Ďaleko od domova vidím veľa križovatiek, no neviem, ktorá je tá správna cesta.
Som v zajatí chamtivosti a strachu, dobra a zla.
Našiel som stopy na brehu rieky pod stromami! Vidím ich aj pod voňavou trávou. Vedú do hlbokých vzdialených hôr. Stopy sú zrejmé ako nos toho, kto sa pozerá na oblohu.
Komentár:
Pozerám sa na stopy býka
a začínam chápať podstatu vecí.
Uvedomujem si,, že zo základu bytia je vytvorené
nespočetné množstvo foriem, rovnako ako je z jedného kovu vytvorených mnoho vecí.
Ako mám rozoznať pravé od nepravého,
keď neviem rozlišovať ?
Objavil som cestu.
Počujem spev slávika. Slnko páli, fúka jemný vetrík a vŕby na brehu sú zelené. Tu sa skrýva býk ?!
Komentár:
Keď zapojím všetky zmysly,
všade vidím hlavu býka!
Vysoko nad hmlistými mrakmi, v nepreniknuteľnej rokline medzi hrebeňmi hôr, skrýva sa býk. Držím ho s obrovským úsilím.
Komentár:
Dlho žil v horách.
Očarený krajinou menil smer.
Zatúžil po sladkej tráve a stratil pozornosť.
A dnes som ho chytil!
Jeho myseľ je stále tvrdohlavá a svojvoľná.
Ak si ho chcem podmaniť, potrebujem zdvihnúť bič.
Odložil som bič aj povraz, Hrám a býk sa pokojne pasie. Nasleduje ma.
Komentár:
Myšlienky nasledujú jedna za druhou.
Držím býka pevne za krúžok v nose a pochybnosti sa rozplynuli ako ranný opar.
Na chrbte býka sa pomaly vraciam domov. Večerom preniká zvuk flauty. Údery mojej dlane udávajú rytmický, harmonický tón. Kto počuje túto melódiu, sa k nej pridáva.
Komentár:
Spievam pieseň dedinčanov a hrám melódie detí.
Sedím rozkročmo na býkovi a pozorujem mraky na oblohe.
Idem odhodlane ďalej a ďalej.
Domov som sa vrátil za súmraku na chrbte býka. Pokojne sedím v chatrči so slamenou strechou Býk, bič a povraz sú na svojom mieste.
Komentár:
Všetko je jeden zákon.
Jedna cesta jasného svetla vedie ďalej a ďalej nekonečným priestorom a časom.
Bič, povraz, človek a býk - všetko splýva v prázdnote. Nebo je obrovské jasné a čisté. Ako by mohla existovať snehová vločka v horiacom ohni?
Komentár:
Priemernosť zmizla. Obmedzenia mysle sa rozplynuli.
Aj keby stovky vtákov obsypali moju cestu kvetmi,
zostávam vo vútornom svete.
Život je mysteriózne divadlo. Vnímam ticho, vchádzajúce do mojej duše. Blížim sa čoraz viac domov.
Komentár:
Lepšie by bolo byť od začiatku slepý a hluchý!
Prebývať v pravom príbytku a nezaujímať sa o to, čo je vonku.
Rieky tečú a kvety voňajú a žiaria farbami.
Kráčam medzi ľuďmi tohto sveta a som blažený. Nepoužívam mágiu, aby som si predĺžil život. Všetko žije.
Komentár:
Tisíce mudrcov ma nespoznávajú.
Krása mojej záhrady je neviditeľná.
Idem na trh k stánku s vínom a každý,
na koho sa pozriem, je osvietený.